Lásku k drevu zdedil po otcovi. Často sa prizeral, ako meria a píli dosky, ako sa z kúska polienka stáva veselá hračka.

V Bratislave sa vyučil za umeleckého rezbára pre výrobné družstvo Javorina Spišská Belá. Tam si za desať rokov osvojil rezbárske základy, ale k naplneniu svojich predstáv cítil potrebu osamostatniť sa. Za podpory vtedajšieho predsedu JRD v Štrbe založil rezbársku pridruženú výrobu. Neskôr sa k nemu pridali aj jeho bývalí spolupracovníci.

Drevorezby, ktoré tvorili, boli čoraz viac hľadané a tak v roku 1991 kežmarský rezbár Martin Barnáš, založil súkromnú rezbársku spoločnosť. Záujem bol o sochy Panny Márie, svätého Jozefa, umučenie, krížové cesty a betlehemy. Niekoľko ponúk na stálu spoluprácu dostal i zo zahraničia. Ak by ich prijal, znamenalo by to odrieknuť domácich zákazníkov.

„Počiatočnú tvorbu plastík sme rozšírili o vážnejšie projekty, hovorí majster Barnáš. Prijali sme do kolektívu umeleckých stolárov a začali sme vyrábať interiéry kostolov, patrocíniá, liturgické zariadenia, ikonostasy. Inštalované sú v Bratislave, Humennom, Ľubici, Trebišove, Sečovskej Polianke a inde. Poctou pre nás bolo zadanie na vyhotovenie sarkofágu pre o. biskupa P. Gojdiča a o. Hopku. Naše najnovšie práce sú v Matejovciach pri Poprade, v kláštoroch sestier mariánok a uršulínok v Trnave. V súčasnosti robíme sochy a liturgické zariadenie pre kostol v Tvrdomesticiach pri Topoľčanoch.“

Barnášovci sa zúčastňujú aj na rezbárskych sympóziách v zahraničí. Ich tvorbu poznajú v Cortignane v Taliansku i chorvátskom pútnickom mieste Marija Bistrica. Na nedostatok roboty sa nesťažujú. Výrobný program majú naplnený do konca jesene.